Bulletiny THTR z roku 2007

***

***

Spravodaj THTR č. 118, december 2007

Jadroví gangstri!

Brutálny útok na juhoafrické jadrové výskumné centrum Pelindaba, kde spoločnosti BRD vyrábajú jadrové palivo pre vysokoteplotný reaktor. Bojujte v riadiacom centre
Tam sa s pomocou nemeckých spoločností NUKEM (Alzenau), Uhde (Dortmund), SGL Carbon (Wiesbaden, Meitingen), továrne na výrobu vysokotlakových rúr EHR EHR (pobočka Dortmund) a americkej dcérskej spoločnosti Meridium (Walldorf) v Pelindabe. jadrového paliva pre Pebble Bed Modular Reactor (PBMR), došlo 8. novembra 2007 k ťažko ozbrojenému útoku na riadiace centrum jadrového výskumného centra.

Štyria gangstri vtrhli priamo k prístrojovému panelu jadrového zariadenia a výstrelmi vážne zranili zodpovedného manažéra. V tejto súvislosti sa až teraz zistilo, že v júni 2007 došlo aj k ozbrojenému útoku, pri ktorom bol zastrelený ďalší manažér.

Spiegel Online informoval o poslednom útoku 11: „Dvaja zo štyroch ozbrojených mužov získali prístup do elektronicky uzamknutej riadiacej miestnosti a vtrhli smerom k prístrojovej doske, uvádzajú noviny „Saturday Star“. Zodpovedného manažéra Antona Gerbera strelili do hrude - a krátko nato zmizli."

Podľa oficiálnej vládnej filozofie je Pelindaba jedným z najbezpečnejších miest v Juhoafrickej republike, ktorú sužuje najzávažnejšia a mimoriadne frekventovaná kriminalita. Ako sa páchateľom podarilo dostať do jadrového riadiaceho centra, zatiaľ nie je celkom jasné. Koniec koncov, museli prekonať nielen rôzne kontrolné stanovištia s kamerovým systémom, ale aj elektronické ploty a bezpečnostné systémy.
Juhoafrické noviny "Pretoria News" informovali, že zamestnanec závodu počul vo východnom bloku hlasný buchot a že útočníci mohli použiť požiarny rebrík pred budovou, aby sa dostali k oknu, ktoré sa následne otvorilo násilím. Pri následných bojoch v riadiacom stredisku bol zodpovedný manažér vážne zranený dvoma guľkami, ktoré tesne minuli srdce a chrbticu.

Medzinárodná blamáž
Útočníkom sa po útoku podarilo utiecť. Ale čo chceli v centre jadrového výskumu? "Die Welt" ohlásil a pokúsil sa 11 prísť na celú záležitosť:

„Policajný hovorca potvrdil, že po páchateľoch pátrajú. Zatiaľ nedošlo k žiadnemu zatknutiu. K incidentu došlo už vo štvrtok. Motívy páchateľov, ktorí neodhalili útek, zostali nejasné.

Počas obdobia apartheidu bolo v Pelindabe vyrobených viac ako šesť atómových bômb, ktoré však boli zneškodnené ešte pred demokratickým obratom v Cape. Podľa oficiálne nepotvrdených informácií sa urán na zbrane stále nachádza na mieste závodu pod medzinárodným dohľadom a používa sa na medicínske účely na výrobu izotopov. (...)
V minulosti sa nekontrolovateľné vysoké násilie v hostiteľskej krajine majstrovstiev sveta vo futbale 2010 nezastavilo v zariadeniach s najvyššou úrovňou bezpečnosti, ako sú veľvyslanectvá alebo letiská.

Všeobecný švajčiarsky vojenský časopis ASMZ napísal 10.11. novembra. 2007: „Opoziční politici kritizovali incident ako vážnu hrozbu pre bezpečnosť krajiny. „Ak by sa Pelindaba dostala do rúk teroristov, mohla by byť ohrozená bezpečnosť celej krajiny,“ povedala Dianne Kohler Barnard, poslankyňa Demokratickej aliancie.

Táto blamáž prichádza v mimoriadne nevhodnom čase: Južná Afrika sa v súčasnosti pripravuje na prevzatie predsedníctva Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorá má pripraviť dohovor, ktorý zabezpečí vysokú úroveň medzinárodnej jadrovej bezpečnosti a efektívnu ochranu pred jadrovými zariadeniami. účinok. Grotesknejšie to už nebude!

Južná Afrika: Kriminálny jadrový supermarket
Len o tri dni neskôr, po tom, čo sa stal známym aktuálny gangsterský útok na juhoafrické jadrové výskumné centrum v NSR, tlačová agentúra AP uviedla, že „otec pakistanskej atómovej bomby“ bol objednaný už desaťročia, Abdul Quadeer Khan, aktívni pašeráci jadrových zbraní Gotthard Lerch Po formálnom zlyhaní predchádzajúcich procesov sa ešte musí zodpovedať stuttgartskému vyššiemu krajinskému súdu za údajnú účasť na vývoji líbyjského programu jadrových zbraní. Jeho hlavnou prevádzkovou základňou pre vývoj a konštrukciu centrifúg na výrobu atómových bômb bola Južná Afrika. Stavebné plány pochádzali od Khana, ktorý ich používal ako zamestnanec nemecko-holandskej skupiny URENCO (Gronau / Almelo) tam v 70. rokoch nelegálne ukradli. 

Agentúra AP 14. novembra 11 informovala: “Dal si časti centrifúgy vyrobiť v Južnej Afrike. Nákladná loď s komponentmi bola zastavená na ceste do Líbye v roku 2007, dodávka bola zmarená. Inžinier dostal za svoje služby okolo 2003 miliónov mariek (okolo 55 miliónov eur), hovorilo sa. Suma podľa prokuratúry zaplatila aj výrobu centrifúg."

Der Vysokoteplotný reaktor PBMR je vyvinutý v Južnej Afrike najmä na export do rozvíjajúcich sa krajín. Výsledkom je, že stále viac štátov vlastní urán, čo výrazne zvyšuje riziko šírenia. Južná Afrika nebola len centrom medzinárodného pašovania jadrových zbraní počas režimu apartheidu, je ním aj dnes. Súčasné incidenty v Pelindabe a skutočná konštrukcia jadrových zbraní hromadného ničenia ukazujú, že polícii, súdom a vláde sa v posledných rokoch nepodarilo vysušiť atómový močiar.

S výstavbou PBMR, ktorá je realizovaná za pomoci nemeckých firiem NUKEM, Uhde, SGL Carbon, Essener high pressure tube works (EHR) a Meridium, sú budúce atómové škandály a možno aj atómové vojny čoraz pravdepodobnejšie. - Kto je tu skutočný jadrový gang?

Update:

Týždeň po najhoršom útoku na jadrové zariadenie v nedávnej histórii sú odhalené niektoré nové detaily. Juhoafrické bezpečnostné orgány sú zjavne stále v tme.
Podľa „The Times“ zo 14. novembra 2007 sa ďalšia skupina útočníkov nachádzala v západnej časti zariadenia a po prestrelke nepozorovane utiekla.

Prvá skupina štyroch ozbrojených mužov sa zmocnila počítača, ktorý potom nechali na balkóne v blízkosti riadiaceho strediska. Zatiaľ nie je známe, či bol pevný disk odstránený. Na juhoafrických stránkach rôznych novín sa uvádzalo, že páchatelia museli byť s jadrovým zariadením mimoriadne oboznámení. Len jeden vysoko špecializovaná skupina s vnútornými znalosťami mohol byť preto schopný vypnúť poplašné systémy a prekonať všetky bariéry. Páchatelia zrejme presne vedeli, kde chcú konať.
Správy z Juhoafrickej republiky sa opakovane odvolávajú na atómové bomby, ktoré tu boli vyzbrojené do roku 1993, a pýtajú sa, či dve útočiace skupiny chceli spojiť a spojiť dve rôzne zložky (bombu a zapaľovacie alebo štartovacie kódy) s mimoriadne deštruktívnym zámerom. A aké informácie boli v tomto počítači ešte dnes. Bola by naozaj fatálna chyba, keby boli oba komponenty umiestnené tak blízko pri sebe a zjavne tak ľahko dostupné!

Alebo chceli gangstri ukradnúť určitý materiál alebo informácie? Údaje uložené v počítači by mohli byť užitočné pre medzinárodný terorizmus.

V juhoafrickej tlači sa diskutuje o ďalších nezrovnalostiach: Čo robila snúbenica ťažko zraneného hlavného jadrového inžiniera Antona Gerbera v čase útoku vo veľmi citlivej časti zariadenia? Ako vážne sú Gerberove vyjadrenia pred útokom, že očakával, že budú brané „problémy“. Vedel niečo?

Šesťčlenný bezpečnostný personál v tejto časti zariadenia vrátane ich šéfa bol po útoku prepustený. Oni a spôsob ich práce budú predmetom vyšetrovania. Vyskytli sa nejaké úniky alebo spolupáchatelia?

Tváre útočníkov sú na sledovacích videách viditeľné len nejasne. Po páchateľoch niet ani stopy. - Pre juhoafrický jadrový priemysel a štát sa to stalo mimoriadne trápnou záležitosťou. Organizácia na ochranu životného prostredia Earthlife Africa bola dokonca citovaná v New York Times s jej kritickým vyhlásením. Dá sa tešiť na priebeh udalostí.

Obežník THTR obsahuje články o nasledujúcich spoločnostiach:
Na NUKEM: č. 101 (2005), 107 (2006) a 110 (2007).
O Uhde: č. 100 (2005), 101 (2005), 111 (2007)
O vysokotlakových potrubiach Essener (EHR): č. 110 (2007), 111 (2007), 112 (2007)
Čo sa týka SGL Carbon: č. 102 (2005), č. 117 (2007)
Na Meridium: č. 116 (2007)
Na URENCO a Khan: č. 95 (2004), č. 99 (2005), č. 101 (2005), č. 104 (2006), č. 111 (2007)

Kým v Holandsku sa sieť „otca pakistanskej atómovej bomby“ Abdula Quadeera Khana stala predmetom širokej spoločenskej diskusie, v NSR sa vo vybraných novinách objavujú len sporadické a ojedinelé správy. A to aj napriek tomu, že hlavnými vinníkmi sú Nemci a Švajčiari žijúci v Juhoafrickej republike.
 
Keď Líbya začala v roku 2003 spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, bezohľadné machinácie boli odhalené: Už koncom 90. rokov nemecký inžinier Gotthard Lerch pripravila dodávku centrifúgového systému na obohacovanie zbrojného uránu. Gerhard Wisser z Zürichu prevzal výrobu komponentov a nechal ich postaviť v továrni v Južnej Afrike. V ďalšom sú predstavené jednotlivé fázy škandálu, hoci koniec je ešte ďaleko v nedohľadne.

Novinár Wolfgang Frey napísal v „Liechtensteiner Wirtschaftswochenzeitung“ 28. júla 2007:

„Zatiaľ čo vyšetrovanie medzinárodnej jadrovej mafie nenapreduje vo Švajčiarsku a Nemecku dostatočne, súdny proces v Južnej Afrike sľubuje, že bude objasnený. Už sa tam vybalili dvaja zainteresovaní.
Gerhard Wissers SMS jeho partnerovi Johanovi Meyerovi znela jasne: "Vták musí byť zničený, perie a všetko." Krátko predtým bol tajný program líbyjských atómových bômb odhalený spravodajskou operáciou CIA a Wisser sa zjavne oprávnene obával, že dodávatelia atómovej technológie budú čoskoro napadnutí. V továrni Meyerovej firmy v juhoafrickom Vanderbijltparku bolo aspoň niekoľko kontajnerov s dielmi na výrobu líbyjskej bomby. Wisser objasnil vážnosť situácie v ďalšej SMS pre Meyera: "Nakŕmili nás pre psov. (...)
Medzitým sa však prokuratúra pokúsila utajiť tento proces, zrejme preto, aby zabránila tomu, aby vyšli najavo podrobnosti o svojom vlastnom tajnom programe jadrových zbraní z čias apartheidu. Pretože niektorí zo zainteresovaných sa do toho tiež zapojili – už ako dodávatelia.“

Po tom, čo v roku 2006 prepukol prvý proces pašovania atómových zbraní v Mannheine, tento rok bol tento proces v Južnej Afrike znovu otvorený. S prekvapivými výsledkami. Je pozoruhodné, že súdnictvo sa pokúsilo čiastočne uskutočniť proces za zatvorenými dverami.

Ralf E. Krüger uviedol pre „Der Tagesspiegel“ 4. septembra 9 nasledovné:

„V Južnej Afrike boli dnes na súde obvinení z pašovania jadrovej technológie pre Líbyu. 68-ročný Nemec (Gerhard Wisser, priznala redakcia RB). Hovorí sa, že sprostredkoval súčasť líbyjského programu jadrových zbraní.
Takmer rok po skončení prvého súdneho procesu na svete o údajnom pašovaní jadrových technológií pre Líbyu – v Mannheime – nastal v následnom procese na Cape výbuch. Za mierny trest sa obvinený nemecký podnikateľ nielen priznal, ale aj prisľúbil plnú spoluprácu s nemeckými a juhoafrickými úradmi. To zvyšuje pravdepodobnosť, že sa proces proti ďalšiemu nemeckému manažérovi, ktorý v roku 2006 v Mannheime nevydaril, bude opakovať. Pretože bol vo vzdialenej Pretórii obvinený svojim bývalým obchodným partnerom za to, že pomohol Líbyi aj Pakistanu dosiahnuť jadrovú technológiu s obyvateľom Srí Lanky v Dubaji.
Podľa AFP zo 4. septembra 9 bol Wisser odsúdený na 2007 rokov podmienečne a tri roky domáceho väzenia. „Súdnictvo podľa informácií zinkasuje v hotovosti aj ekvivalent 18-tisíc eur, ako aj cudzí majetok vo výške viac ako 600.000 milióna eur. Odsúdení sa preto zaviazali podporovať orgány Juhoafrickej republiky a ďalších krajín pri ich vyšetrovaní proti ďalším členom pašeráckej skupiny.

Julia Raabe napísala 13. septembra 9 v „Der Standard“ o postupe vyšetrovania a o neuveriteľných rozmeroch, ktoré predstavovali „najväčšiu hrozbu pre Zmluvu o nešírení jadrových zbraní“:
Novými vyšetrovaniami a trestným stíhaním podozrivých chce Juhoafrická republika presadiť definitívne rozbitie pašeráckej skupiny pre jadrové technológie. Časti siete okolo pakistanského jadrového vedca Abdula Qadeer Khana, ktorá bola odhalená v roku 2003, môžu byť stále aktívne, varoval predstaviteľ Juhoafrickej republiky pri Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) Abdul Minty na okraji zasadnutia Rady guvernérov MAAE tento týždeň vo Viedni. "Ilegálna sieť je pravdepodobne najväčšou hrozbou pre Zmluvu o nešírení jadrových zbraní."

Pašerácka skupina roky predávala jadrové technológie mimo medzinárodnej kontroly štátom ako Líbya, Irán a Severná Kórea. Úplný rozsah tajných obchodov je dodnes neznámy; sieť funguje vo viac ako 30 krajinách. Bolo to vyhodené, keď bola Líbya prichytená pri čine pri dodávaní jadrovej technológie a nič sa nedalo poprieť. (...) Zdá sa, že o súčasných aktivitách krúžku sa vie len málo. „Neexistuje žiadny dôkaz o akejkoľvek aktivite siete Khan,“ povedal o štandarde jadrový expert Mark Fitzpatrick z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) v Londýne. "Ľudia, o ktorých je známe, že boli do toho zapletení, sú bez práce." Stále však existujú neznámi dodávatelia, ktorí sa v súčasnosti držia v úzadí a ktorí by mohli byť v budúcnosti opäť aktívni.

Aj keď je jasné, že nie všetci zainteresovaní zločinci a dodávatelia boli chytení a že sú dokonca zapojení do nových jadrových aktivít, niektorí z chytených páchateľov sa snažia prepustiť. Informovali o tom noviny „Neue Züricher Zeitung“ 15. októbra 10. Švajčiarsky inžinier, ktorý bol od októbra 2007 zatknutý pre podozrenie z nelegálneho pašovania jadrových zbraní Urs Tinner musí však zostať vo väzbe; žiadosť o prepustenie z väzenia bola zamietnutá.
14. novembra 2007 PR-Inside informovalo, že Gotthard Lerch sa po neúspešnom procese v Mannheime musel znova zodpovedať pred Vyšším krajinským súdom v Stuttgarte. Očakáva sa, že Tinnerov proces sa začne 5. februára 2008 v Pretórii v Južnej Afrike. Nasleduje pokračovanie.

O Khanovom jadrovom supermarkete a o tom, čo s ním majú spoločné NSR, nemecké spoločnosti, Južná Afrika, Pakistan, Irán a Líbya, pozri aj nasledujúce články v obežníku THTR:
č. 111 (2007): Khanove spoločnosti na pašovanie atómových zbraní a NRW
č. 104 (2006): Kde sa Khan naučil milovať bombu
č. 99 (2005): Uránové centrifúgy boli v Južnej Afrike takmer dokončené
č. 98 (2005): Khan dodal Iránu
č. 95 (2004): Atómový trojuholník: Nemecko, Južná Afrika, Pakistan (Veľmi citovaný článok)

Po nehode pri posunovacích prácach vo vlakovej stanici Hammer narastá otázka bezpečnosti obyvateľov Hammer. Najmä pri preprave nebezpečného tovaru s hexafluoridom uránu (UF-6) do závodu na obohacovanie uránu v Gronau cez Hamm.

Vysoko nebezpečné vagóny boli zvyčajne ponechané bez dozoru na zoraďovacom stanovišti Hammer medzi 23:5 a 0.20:6 v noci. Presne v rovnakom čase 11. novembra 2007 o XNUMX hodine sa nehoda stala na tom istom mieste: vagóny vyskočili z koľají, prerezali káble, prevrátili elektrické skrine, výhybku, koľajové lôžko a trolejové vedenie. poškodený.

Čo by sa stalo, keby vykoľajený vagón narazil do kontajnera UF-6, ktorý tam stál dlhé hodiny?

Hasičský zbor a mesto Hamm by vôbec nevedeli, že cez Hamm bude prechádzať taký nebezpečný transport! Mesto Hamm by preto podľa názoru občianskej iniciatívy na ochranu životného prostredia malo v budúcnosti trvať na tom, aby ich prevádzkovatelia závodu na obohacovanie uránu v Gronau informovali o nebezpečných prepravách, aby boli varované havarijné služby Hammer a mohli prijať určité preventívne opatrenia.

Po dvoch otázkach občianskej iniciatívy na ochranu životného prostredia v Hamme a Zelenej parlamentnej skupiny a niekoľkých protestoch, vedenie mesta Hamm nakoniec odpovedalo podrobným vyhlásením (0809/07) o preprave vysoko nebezpečného hexafluoridu uránu cez Hamm.

Náš kolega Gerhard Piper z Berlínskeho informačného centra pre transatlantickú bezpečnosť (BITS) kriticky analyzoval toto vyhlásenie a – stručne – dospel k nasledujúcim výsledkom (podrobne sú zdokumentované v prílohe):

1. Podľa oficiálnych informácií poskytnutých správou mesta Hamm nemá Hammerský hasičský zbor žiadne prieskumné vozidlo, ktoré by čo i len dokázalo odhaliť kontamináciu vysoko nebezpečným hexafluoridom uránu.

2.  Vzhľadom na veľmi obmedzený a čiastočne zastaraný potenciál (pohotovostné vozidlá z rokov 1977 a 1982) je vyjadrenie vedenia mesta, že celé riadenie havarijnej odozvy mesta Hamm „určite vybavené, resp. vybavené podľa súčasného stavu techniky“. nezrozumiteľné.
 
3. Rozhodnutie občianskej iniciatívy, že miesto hasičského zboru na Rathenaustraße 16 je len niekoľko metrov od miesta odstavených vozňov s hexafluoridom uránu, nemohla správa zrušiť. Rozdelenie rôznych čiastkových úloh na predchádzanie nebezpečenstvu na rôzne miesta sa nevzťahuje na obranu proti NBC!

4. V prípade havárie na ich zariadení v Rathenaustraße mohli hasiči z Hammer len z bezpečnej vzdialenosti sledovať, ako sa deje.

5. Polomery 50 až 100 metrov pre nebezpečné a ohraničené priestory špecifikované správou mesta Hamm sú len taktickými odporúčaniami podľa nariadenia o hasičskom zbore 500, ktoré je potrebné upravovať a rozširovať v závislosti od situácie, najmä s ohľadom na veterné podmienky. Oblak škodlivín obsahujúci hexafluorid uránu sa môže šíriť až niekoľko kilometrov!

6. Pohotovostné služby by potrebovali príliš veľa času na to, aby sa pripravili, kým sa kvôli ceste roztrhne kontajner s hexafluoridom uránu, nasadí si špeciálne osobné vybavenie a postaví požadované dekontaminačné stany.

7. Zopár existujúcich vozidiel ABC malo byť premiestnených z Rathenaustraße, čo by nemal byť neprekonateľný finančný problém.

8. Cvičenie so simulovanou haváriou UF-6 navrhnuté vedením mesta treba privítať. Zainteresovaná verejnosť by mala byť prijatá ako divák.

S rozšírením závodu na obohacovanie uránu vo vestfálskom meste Gronau na výrobu paliva pre viac ako 30 jadrových elektrární, ktoré sa práve začalo, sa preprava hexafluoridu uránu mnohonásobne zvýši. Tento stav je opakom východu! V konečnom dôsledku môže potenciálne nebezpečenstvo pre obyvateľstvo znížiť len odstavenie všetkých jadrových zariadení.

Tento článok bol vytlačený len v miernej skratke ako list redaktorovi vo WA dňa 14. novembra 2007 a uverejnený aj v čísle 185 „anti atom aktuell“ (www.anti-atom-aktuell.de).

***

Horná časť stránky

***

***

Horná časť stránky

***